Plavecký hrad
Ak sa niekedy vyberiete do Záhorskej nížiny, urèite vás upútajú do ïaleka vidite¾né hradby a veže Plaveckého hradu, ktoré sa belejú uprostred sýtej zelene malokarpatských lesov. Tradícia opevnenia na mieste dnešných hradných zrúcanín siaha hlboko do minulosti.
Na susednom dominantnom kopci vzniklo už takmer pred takmer tromi tisíckami rokov hradisko. Rovnakú lokalitu si pre svoje opevnenie zvolili na prelome letopoètov Kelti. Ich mohutné valy dodnes obopínajú roz¾ahlý vrchol návršia Pohanská v bezprostrednom susedstve stredovekého hradu.
Po vzniku Uhorského krá¾ovstva sa široký pás Záhorskej nížiny spolu s masívom Malých Karpát stal dôležitým hranièným pásmom, v ktorom sídlili len kmene strážcov. Od zaèiatku 13. storoèia však dochádzalo k postupnému osíd¾ovaniu pohranièia a od polovice storoèia strážne osady nahradili kamenné hrady. V tomto období Detrich, syn bratislavského richtára Kunta, postavil na skalnatom hrebeni nad nížinou svoje opevnené sídlo, ktoré zároveò slúžilo ako pohranièná pevnos na ochranu krá¾ovstva. Nový hrad nazval svojím menom - Detrichov kameò.
Pevnos tvorila hradba, vymedzujúca obdåžnikový areál na vrchole brala a štíhla hranolová veža na jeho najvyššom výbežku. Vïaka polohe v citlivom priestore pohranièia bol hrad už tesne po svojom vzniku svedkom bojov uhorských a èeských vojsk. Neskôr, v priebehu 14. storoèia zrejme patril do rozsiahleho panstva Matúša Èáka a po jeho smrti bol až do konca storoèia v správe krá¾ovských kastelánov.
Správcovia rozšírili skromné obytné priestory sídla výstavbou mohutnej veže, umiestnenej do èela hradu, ktorá zároveò posilòovala obranu vstupnej brány. Koncom 14. stor. sa Plavecký hrad zaradil do rozsiahleho zoznamu majetkov ob¾úbenca cisára Žigmunda, Stibora zo Stiboríc, a po vymretí jeho rodu ho získali iný významní š¾achtici – grófi z Jura a Pezinka. Tí na Plaveckom hrade vybudovali palác na severnom okraji skaly a pôvodný hrad obkolesili vencom vonkajšieho opevnenia. V priebehu 16. stor. hrad nieko¾ko krát zmenil majite¾ov. Dôležitú epizódu v jeho histórii tvorili záložní majitelia Fuggerovci, ktorí zrejme doplnili masívnu delovú baštu so strie¾òami a odvetrávacím systémom pod¾a vzoru ich rodovej pevnosti Èervený kameò.
Po Fuggerovcoch sa panstva ujali Bakièovci a poslednú kapitolu života zažil hrad v rukách ve¾možského rodu Pálffyovcov. Ich dielom je dostavba hospodárskych a obytných budov a zosilnenie opevnenia dolného hradu ïalšou delovou baštou. Poèas povstania Františka II. Rákaciho v r. 1705 – 1706 sa o hrad ešte naposledy bojovalo, no vojnové udalosti ho nato¾ko poškodili, že sa stal neobývate¾ným. V priebehu 18. a 19. stor. sa pod náporom zubu èasu sformovala charakteristická silueta ruiny s dvojicou dominujúcich pozostatkov hranolových veží a mohutnými delovými baštami, ktoré spájajú dokopy výborne zachovalé hradby opevnenia.
Bohužia¾ ani v 20. stor. sa proces deštrukcie hradu nezastavil. V priebehu jeho prvej polovice sa postupne rozpadla skoro celá obytná veža a v 90-tych rokoch sa do nádvoria zrútila podstatná èas jednej z dominánt ruiny – východnej hradnej veže, situovanej na vrchole brala. Neustále napredujúci proces rozpadu nám dnes pripomínajú aj kritické poruchy poslednej stojacej steny hradného paláca a hradnej brány.
Po storoèia pustnutia a nezáujmu sa hrad koneène doèkal aktivity, zacielenej na jeho záchranu. V rámci projektu Odklínanie hradov, si zrúcaninu zobral pod patronát 91. skautský zbor z Bratislavy. Mladí dobrovo¾níci sa zameriavajú najmä na èistenie hradného areálu od náletovej zelene, ktorá nebezpeène narúša murivá. Odstránenie nežiaducej vegetácie je prvým a nevyhnutným krokom na dlhej ceste k záchrane Plaveckého hradu.
Ako ste však urèite zaregistrovali, v poslednej dobe sa na hrade zaèína pohybova èoraz viac odborníkov, ktorí zaèali aktívne pracova na príprave dokumentácie potrebnej k vykonaniu nevyhnutných prác pri záchrane hradu. Je to vïaka grantu, ktorý naša obec získala v roku 2012 z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, z programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok na zameranie skutkového stavu národnej kultúrnej pamiatky a spracovanie architektonicko-historického výskumu. Na základe týchto podkladov sa následne vypracuje projektová dokumentácia a statický posudok objektov hradu, ktoré sú najviac ohrozené. Ale to je už o budúcnosti, o ïalších peniazoch a kope práce. Ale prvý úspech pri získaní grantu MK SR dáva nádej, že sa podarí získa financie pre ïalšie kroky, ktoré by zabránili, aby silueta tejto zrúcaniny navždy zmizla z malebného karpatského hrebeòa.
A nasleduje ïalšia dobrá správa - obec bola aj v roku 2013 úspešná a získala grant z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, z programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok na podporu ïalších aktivít smerujúcich k záchrane hradu. V tomto roku to bude spracovanie statického posudku, vypracovanie projektovej dokumentácie statického zabezpeèenia a projektovej dokumentácie na úpravu prístupovej cesty. V spolupráci s CHKO Malé karpaty zahájime vyèisovacie práce potrebné pre realizáciu murárskych prác plánovaných pre tento rok. Na ich základe predpokladáme postupnú realizáciu stavebných prác - zamurovanie kavern v murivách prístupných bez lešenia.
Obec bola úspešná aj v roku 2014 a získala grant z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, z programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok na podporu ïalších aktivít smerujúcich k záchrane hradu. Rok 2014 znamenal pre Plavecký hrad pokraèovanie v zaèatých prácach a tiež to, že sa finanèné prostriedky využili v celom objeme na murovanie a s tým súvisiace práce pod¾a schváleného projektu. V minulých rokoch bol realizovaný statický a architektonicko-historický výskum vybraných objektov a vypracovaný projekt statického zabezpeèenia najviac ohrozených objektov, na základe ktorých sa práce realizovali. V roku 2014 prebehli zabezpeèovacie práce na objektoch vstupnej Bránovej veže. V roku 2013 sa sanovala kaverna v päte múru, èím sa zastabilizovala celá východná stena brány a zabránilo sa tak jej možnej deštrukcii. V roku 2014 boli odstránené statické poruchy na jej južnej a západnej stene kde sa doplnilo nové murivo. Práce pokraèovali na západnej stene Bránovej veže, ktoré spoèívali v domurovaní jej deštruovanej èasti vrátene obnovy okenného otvoru a jeho dreveného rámu 2. podlažia a trámových káps 2 a 3. podlažia. Po stabilizovaní západnej steny práce pokraèovali na jej južnej stene kde bol èiastoène na ¾avej strane doplnený v amorfnom tvare portál z tufového kameòa z pôvodného materiálu pre maximálnu autentickos pamiatkovej obnovy. Ïalším krokom boli práce na objekte renesanèného prevétu ktorý bol staticky narušený deštruovanými špaletami a chýbajúcim záklenkom, v dôsledku èoho hrozilo zrútenie steny nad samotným prevétom èo naznaèovali už aj trhliny v murive. Statické zabezpeèenie spoèívalo v domurovaní špaliet, obnove parapetu a vloženie drevenej konzoly prevétu. Následne bol obnovený chýbajúci záklenok a doplnené chýbajúce murivo nad samotným záklenkom. Vïaka podpore Ministerstva kultúry SR, z programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok sa aj v roku 2015 úspešne pokraèovalo na zabezpeèovacích prácach na nasledovných objektoch :
Východná veža jadra - trojpodlažný ranogotický objekt z 13. stor., je najstaršou èasou hradu. Z h¾adiska celkovej stability, resp. možnosti havárie bolo najviac ohrozené samotné torzo veže. V roku 2014 sa preto sanovala a dopåòalo sa murivo o objeme 23 m3 èím sa èiastoène zastabilizovala celá východná stena brány a zabránilo sa tak jej možnej deštrukcii. V roku 2015 sa pokraèovalo v ïalšej etape kde sa obnovili okenné otvory prvého a druhého podlažia na základe meraèky zo sedemdesiatych rokov a fotodokumentácie a doplnilo sa 29 m3 nového muriva, èím sa celé torzo zastabilizovalo. Pre samotné statické zabezpeèenie veže bolo potrebné postavi lešenie z exteriéru do výšky 18 m a interiéru do výšky 12 m. Išlo o logisticko obtiažny proces, kde sa všetok materiál potrebný pre statické zabezpeèenie musel prepravi cez tri kladky, èo v koneènom dôsledku predstavuje viac ako 70 ton materiálu vytiahnutého ruène na vežu.
Okenné otvory západného múru predbránia - pôvodné otvory renesanèných strie¾ní v západnej stene predbránia mali porušené parapety, ostenia a aj klenuté nadpražia. Navyše, vzh¾adom na ich vzájomnú blízkos, hrozil rozpad medziokenného piliera a tým následne aj celej hmoty muriva nad nimi až po korunu. Pre celkovú stabilizáciu bolo potrebné najmä doplni 1,5 m3 muriva medziokenného piliera a to doplnením muriva špaliet a parapetov ako aj vypadnuté oba klenbové záklenky. Celému statickému zabezpeèeniu predchádzalo postavenie lešenia z exteriérovej strany do výšky 4 m. Následne sa obnovili parapety a špalety strie¾ní, zhotovili sa drevené ramenáty a obnovili záklenky jednej aj druhej strie¾ne.
Severná stena Západného paláca predhradia - ide o trojpodlažný objekt z druhej polovice 16. stor., kde sa na úrovni prvého a druhého podlažia nachádzala ve¾ká kaverna, ktorá ohrozovala statiku celej steny prièom hrozilo jej úplné zrútenie, èím by nenávratne utrpela celá silueta hradu. Celý proces sanácie spoèíval v postavení lešenia z vnútornej strany a zamurovaní kaverny v objeme 4 m3 a obnovení dvoch pôvodných trámových káps.
Stena Severného paláca - išlo o statické zabezpeèenie torza gotického Severného paláca, ktorému hrozila deštrukcia a úplný zánik. Posledný zvyšok palácovej steny sa zastabilizoval zamurovaním kaverny v objeme 2 m3 a preškárovaním líca.
Rád by som aj informoval, že sa našiel aj sponzor - pán knieža Pascal G.F.V. Ergo, ktorý v roku 2013 prispel èiastkou 2.000 €, v roku 2014 èiastkou 1.600€ a v roku 2015 èiastkou 1.000 € na obnovu hradu (zmluvy sú uverejnené v sekcii ZMLUVY). Touto cestou mu chcem ešte raz poïakova a tajne dúfam, že sa takých ¾udí nájde aj viac. Veï náš hrad si to urèite zaslúži.
Takže prianie sa stalo skutoènosou, a našiel sa ïalší sponzor - pán Jan Kocisek z Viedne, ktorý opätovne daroval tak ako v roku 2014, tak aj v roku 2015 na záchranu hradu 500 € (zmluvy sú uverejnené v sekcii ZMLUVY). Keïže sa pán Kocisek venuje vydávaniu faksimile klasických diel, ( faksimile ( z latinského fac simile - urob podobne) je mechanická reprodukcia textovej alebo obrazovej predlohy, ktorá po použití všetkých dostupných prostriedkov a techník dokonale napodobní vnútorné aj vonkajšie znaky originálu a tým ho úpne nahradí) zaujíma sa aj o históriu nášho hradu. A keï videl že sa práce na záchrane hradu reálne zaèali, rozhodol sa našu aktivitu podpori. Takže aj jemu patrí naše ve¾ké ïakujeme.
Na základe výborných výsledkov pri realizácii záchrany hradu a kvality vykonaných prác bola obec úspešná aj v roku 2016 a získala grant z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, z programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok na podporu ïalších aktivít smerujúcich k záchrane hradu, a to vo výške až 30.000€. V roku 2016 pokraèovali práce na hrade svižným tempom pod¾a schváleného projektu statického zabezpeèenia najviac ohrozených objektov, na základe ktorých sa práce realizovali. V roku 2016 bol realizovaný architektonický výskum a projekt návrhu obnovy na strie¾òach južného predhradia a prebehli zabezpeèovacie (murárske) práce najmä na objekte steny severného paláca. S tým súvisela aj výstavba lešenia, ktorá bola mimoriadne nároèná a realizova ju musela špecializovaná odborná firma. Severný palác bol mimoriadne ohrozenou èasou hradu a reálne hrozilo jeho zrútenie. Najdôležitejšia bola obnova severnej steny severného gotického paláca kde sa realizovala prímurovka steny od základu až po korunu, stabilizovala sa nika 3. podlažia s doplnením gotickej trámovej konzoly, rozobrala a nadmurovala sa koruna, bol obnovený stabilizovaný renesanèný prevét na 2. podlaží a jeho vstup, súèasne bola obnovená šachta prevétu. Ïalej prebehla stabilizácia okenného otvoru 1. podlažia spolu s preškárovaním muriva steny a vyplnením a injektovanie trhlín. Celkovo bolo doplnené murivo v objeme 29m3. Zároveò prebehla aj rekonštrukcia gotického cimburia pôvodnej najstaršej hradby a obnova strie¾ne v cimburí.
Aj v roku 2016 sa našli sponzori, ktorí prispeli na obnovu hradu. Konkrétne pán Pascal Ergo prispel èiastkou 5.000 €, spoloènos PEMASS s.r.o. Plavecké Podhradie èiastkou 500 €, spoloènos SIEMENS s.r.o. prostredníctvom Nadácie Pontis èiastkou 300 €. Samozrejme nemožno zabudnú ani na tých, ktorí prispeli vlastnou prácou. Všetkým ve¾mi pekne ïakujeme.
Na základe žiadosti o pridelenie dotácie pre rok 2017 obec získala grant z prostriedkov Ministerstva kultúry SR, z programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok na podporu ïalších aktivít smerujúcich k záchrane hradu, a to vo výške 4.000€. V roku 2017 sa preto zrealizoval len architektonicko-historický výskum hradných objektov, ktorý bude v nasledujúcich rokoch využitý ako základ pre ïalšiu obnovu hradu. Z prác plánovaných pre rok 2017 na statickom zabezpeèení najohrozenejších objektov sa podarila realizova len èas, ktorú obec hradila z vlastných zdrojov, a to na juhozápadnom múre 1. predhradia. Jedná sa o neskorogotický hradbový múr s cimburím z konca 15. stor., ktoré má v jeho ozuboch jednoduché štrbinové strie¾ne, ktorý bol v 17. stor. nadstavaný cca o 1,7 m o predprsnú hradbu s motýlikovými strie¾òami s drevenými prekladmi. Má dnes najviac zachovaný východný a západný úsek hradby. Západný úsek predprsnej hradby obnovený v roku 2014. Z h¾adiska celkovej stability, resp. možnosti havárie bolo najviac ohrozené samotné torzo JZ steny hradby s výlomom nad prístupovou komunikáciou do hradu. V roku 2017 sa preto sanovala a doplnilo murivo o objeme 3,5 m3 a obnovili dve strie¾ne v jej spodnej èasti èím sa zastabilizovala celá JZ hradba a zabránilo sa tak jej deštrukcii. Išlo o ohrozených objekt hradu, ktorý sa podaril sanova a zastabilizova aj pre ïalšie generácie. V roku 2017 bolo potrebné pre samotné statické zabezpeèenie veže postavi lešenie v obtiažnom strmom teréne z exteriéru do výšky 12 m a interiéru a do výšky 6 m. Následne sa ako prvé obnovili špalety strelní, osadili dubové preklady a nadmurovalo sa murivo samotnej hradby a jej predprsne. Išlo o logisticko obtiažný proces kde sa všetok materiál potrebný pre statické zabezpeèenie musel prepravi ruène cca 50 m èo v koneènom dôsledku predstavuje viac ako 15 ton materiálu. Na hrade pomáhalo cez prázdniny aj desiatky belgických skautov, ktorí vykonávali pomocné práce ako èistenie hradu od náletovej vegetácie, presun kameòov, vody a piesku a na archeologickom výskume Severného gotického paláca a pilieroch renesanèného mosta do horného hradu.
Aj v roku 2017 sa našli sponzori, ktorí prispeli na obnovu hradu. Konkrétne pán Pascal Ergo prispel èiastkou 5.000 €, pán Jan Kocisek z Viedne, ktorý na záchranu hradu venoval 1000 €. Samozrejme nemožno zabudnú ani na tých, ktorí prispeli vlastnou prácou. Všetkým ve¾mi pekne ïakujeme.
Vïaka podpore Ministerstva kultúry SR cez grantový program „Obnovme si svoj Dom“ sa aj v roku 2018 úspešne pokraèovalo v zabezpeèovacích prácach na objekte renesanèného 1. predhradia.
Ide o neskorogotický hradbový múr s cimburím z konca 15. stor., ktoré má v jeho ozuboch jednoduché štrbinové strie¾ne, ktorý bol v 17. stor. nadstavaný cca o 1,7 m o predprsnú hradbu s motýlikovými strie¾òami s drevenými prekladmi. Má dnes najviac zachovaný východný a západný úsek hradby. Západný úsek predprsnej hradby obnovený v roku 2014. V roku 2018 sa pokraèovalo na južnom úseku hradby kde bolo potrebné pre samotné statické zabezpeèenie hradby postavi lešenie v obažnom strmom teréne z exteriéru do výšky 10 m a interiéru do výšky 6 m. Následne sa ako prvé obnovili špalety strelní, osadili dubové preklady a nadmurovalo sa murivo samotnej hradby a jej predprsne v objeme 10 m3 a obnovilo sa 19 strie¾ní. Na hrade aj v roku 2018 pomáhalo cez prázdniny desiatky belgických skautov, ktorí vykonávali pomocné práce ako èistenie hradu od náletovej vegetácie, presun kameòov, vody a piesku a archeologickom výskume Severného gotického paláca a pilieroch renesanèného mosta a bránovej veže do horného hradu. Aktívne pomáhali aj slovenskí skauti, ktorí pri budovaní schodov do horného hradu, pri èistení hradného nádvoria alebo zabezpeèovaní odokrytých sond, odpracovali množstvo hodín. Ve¾mi pekne im ïakujeme.
Aj v roku 2018 sme mohli pracova s podporou sponzorov, ktorí prispeli na obnovu hradu. Konkrétne pán Pascal Ergo prispel èiastkou 3.900 €, pán Jan Kocisek z Viedne, ktorý na záchranu hradu venoval 1.500 € a spoloènos Siemens Slovensko prispela cez zamestnanecký program èiastkou 330 €. Samozrejme nemožno zabudnú ani na tých, ktorí prispeli vlastnou prácou. Všetkým ve¾mi pekne ïakujeme.